Kreslil som od svojich desiatich rokov, ceruzka, uhlík, pero...na papier, výkres, rys...a hlavne perom po ružových pijakoch, čo boli vtedy v zošitoch......boli to väčšinou portréty aktuálnych popstars. Obdivoval som hyperrealizmus, dokonale kreslené kópie ľudských tvárí, vlas po vlase, pór po póre...ale obdivoval som skôr zručnosť a trpezlivosť a hlavne talent autora viac ako dielo,..hľadal som nejakú bizarnú originalitu, štýl, ktorý mi v takomto vernom zobrazení chýbal. Chcel som robiť obrazy, ..veľkoplošné obrazy v malom byte. Jedinú možnosť dával počítač, v ňom vytvoriť obraz a spraviť z neho veľký print. To sa mi zdalo v tom momente ako spásonosná myšlienka, pri ktorej som zostal pár rokov. Až sa mi to nakoniec podarilo zrealizovať. Zatiaľ menšie printy, ale s prípravou aj na väčší rozmer.
Chcel som ísť na umeleckú školu,..tam sa nedostaneš, vraveli,..skončil som na elektrofakulte a stále kreslil.
Keď som mal dvadsaťpäť začal som sa profesionálne venovať zvuku, zvukotvorbe, nahrávacie štúdiá, hudba...zažil som ešte tú analógovú dobu,...v tej dobe už však prichádzala výpočtová technika, ktorá otvárala nové možnosti, čo sa zvukotvorby vrámci hudby značne dotýkalo. Cez deň profesionálne... zvukovýroba....a v noci špekulácia ako naložiť s počítačom vo voľných chvíľach,..všetci okolo naháňali nejaké nezmyselné figúrky a hadíky, jazdili na naspeedovanych autách s vypúlenými očami na monitore, bojovali, strieľali...mne sa táto forma využitia computra nezdala byť zrovna najpríjemnejšia. Keď zvuk, tak aj obraz....kúpil som si grafický tablet, s tým perom, ..ešte bolo drôtom spojené s tabletom....a aha, kreslil som odrazu na tablet cez nejaký softvér a všetko bolo na monitore, za sklom. ...3Dsoftvéry nedali na seba dlho čakať..a už som skúšal kadejaké kreácie...hlavne ma fascinoval ten výsledný obraz ako taký, za sklom monitora,..tam niekde vznikli prvé predstavy o obrazoch na skle, o veľkých obrazoch na skle.
Už som nekreslil popstars, kreslil som ženy, alebo skôr modeloval. Je to trochu ako sochárstvo, akurát sa nezamažeš, ale dotyk nesmierne chýba. Ženské telo je vďačný objekt na spracovanie, vsadenie do prostredia,...ozaj, typickým znakom môjho rukopisu, či myšopisu je strom, vyskytuje sa v každom obraze, priznaný či nepriznaný, v tom prípade ako projekcia za pomoci svetelných zdrojov. Používam rôzne druhy materiálov,..drevo, kov , sklo, kameň,..organické aj neorganické materiály vo forme textúr,...a hlavne tá projekcia, cez priesvitné materiály. Sklo je vlastne nosným materiálom a zároveň aj jedným zo stavebných prvkov samotnej scény.
Nazývam to CyberArt,..nejde o žiadne tématické sci-fi, skôr o technologické prevedenie, aj keď mám pri tom niekedy pocity z mimoplanetárneho letu. Samotná tvorba v digitálnom priestore je nekonečne kreatívna, všetky tie uhly pohľadu, svetlo,...obchádzaš vlastný výtvor zo všetkých strán , v podstate si v deji, súčasťou priestoru..čiže v obraze aj so zvukom.
Napriek tomu milujem klasiku, oleje, akvarely, všetky tie farby, plátno,..je to obdivuhodné a vonia to. Taký ten správny smrad. Baví ma estetika a chcel som nájsť v tom zmysel, dať jej svoj zmysel u samého seba a táto forma je momentálne to moje vyjadrenie.
A tiež milujem a maľujem svoj digitálny priestor,...na rozdiel od klasiky má výhodu Undo a Redo.
Vitajte na mojej stránke "Obraz a zvuk"..toto je môj svet, môj digitálny priestor.
